Neoddeliteľnou a veľmi dôležitou súčasťou procesu kúrenia je komín. A práve ten je často zdrojom mnohých chýb, ktorých sa zákazníci z hľadiska krbov dopúšťajú.

Stavajú sa s príliš veľkým alebo naopak príliš malým priemerom. Umiestňujú sa na nesprávnej strane budovy, kde vietor môže zrážať spaliny späť do komína. A tak ďalej... K týmto omylom dochádza mnohokrát práve kvôli tomu, že zákazník nie je pri projektovaní a začatí stavby domu rozhodnutý, aký spotrebič do daného komína zapojí.

Našťastie sa tomu dá predchádzať veľmi jednoducho. Už pri projektovaní oslovte odborníkov a prekonzultujte s nimi výber, návrh i stavbu komína. Samozrejme, aj tu platí, že nie je komín ako komín. Aby spotrebič zapojený do neho mohol fungovať korektne, musí byť správny spotrebič zapojený do správneho komína.

Návrh konštrukciu a výpočet technických parametrov komín či jeho samotnú stavbu je nutné riešiť v súlade s platnými normami. Podľa praxe a výskumu najviac zodpovedá podmienkam novej normy (požiadavka na to, aby životnosť komína bola v súlade s životnosťou budovy) troj a viacvrstvové komínové teleso.

Čo musia spĺňať jednotlivé vrstvy komínového telesa?

Vnútorná časť (komínová vložka) musí byť čo najtenšia, aby sa dokázala čo najrýchlejšie zohriať na prevádzkovú teplotu, čím sa skráti aj čas, za ktorý sa na nej po zakúrení či počas silných mrazov zráža kondenzát.
Musí byť dobrým vodičom tepla a zároveň kyselinovzdorná. Nesmie praskať pri teplotných výkyvoch ani sa poškodiť pri priamom dotyku plameňa.

Ďalšia vrstva (zvyčajne stredná časť steny komínového telesa) musí byť čo najkvalitnejšou izoláciou, teda má za úlohu brániť prechodu tepla k vonkajšej vrstve. Takisto musí byť kyselinovzdorná a nehorľavá.

Vonkajšia časť je ochranou a spevnením komína. Nosný plášť by mal byť odolný voči poveternostným vplyvom.

Foto: Pixabay.com